Samosprávny kraj
Prešovský
Okres
Vranov nad Topľou
Región
Holčikovce
Počet obyvateľov
359
Rozloha
1184 ha
Prvá písomná zmienka
v roku 1404
Orograficky patrí chotár Novej Kelče do Ondavskej vrchoviny, ktorá je súčasťou väčšieho horopisného celku – Nízkych Beských (priemerná výška od 350 do 450 m n.m.). V novokelčianskom chotári je najvyššie položený Kamenec (274 m), Mukarina 303 m. Najnižšie položené sú brehy Domaše, vo výške okolo 170 m n.m. Stred obce je 180 m nad morom.
Chotár obce patrí do teplej klimatickej oblasti, priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8°C.Najteplešia priemerná teplota je 18°-19°C, najchladnejšie -4°C. Priemerný úhrn zrážok je 660 mm, maximum pripadá na júl (90 mm) a minimum na marec (34 mm).
Z hydrografického hľadiska územie Novej Kelče patrí do povodia Ondavy, ktorá pramení pod hrebeňom štátnej hranice s Poľskom. Výstavbou Domašskej priehrady sa vytvorili možnosti jej využitia, od národnohospodárskych cez ekonomické až po turisticko-rekreačné.
Fytogeograficky patrí územie do obvodu východobeskydskej kveteny. Je tu rastlinstvo dubovo-hrabových lesov. V lesnom poraste pri Novej Kelči sa nachádza mohutný starý dub, chránený štátnou ochranou prírody.
Jedinečným bohatstvom je výskyt početných minerálnych prameňov. Studená alkalická kyselka, Kelčanmi nazývaná „šťavica“, sa nachádza v upravenom parčíku pred vstupom do obce. Iba niekoľko desiatok metrov východne, za salašom Alpína, sa nachádza sírovodíkovo-metánový prameň, ľudovo nazývaný „švabľouka“. Je, žiaľ, znečistený, neupravenýa takmer zabudnutý. Na výskyt ďalšieho prameňa v chotári obce poukazuje pomenovanie „voňaca“, označujúceho hon a potôčik v lesnom komplexe východne od starého kelčianskeho kostola, ide o vodu so zvláštnou vôňou.
Výsledkom systematického botanického mapovania územia Vranovského okresu je aj návrh zaradiť medzi zákonom chránené územie Kelčiansku jelšinu. Z prírodovednej stránky je to najpozoruhodnejšia lokalita obecného chotára, nachádzajúca sa severovýchodne od Novej Kelče v doline lesného komplexu Šnidárka. Na zamokrených pôdach tadiaľ pretekajúceho potoka v dĺžke 1,5 km tu spolu so záružlím močiarnym, nezábudkou močiarnou a žerušnicou horkou rastie významný druh ostrica hrebienkastá, ktorá týmto lužným porastom jelšín dáva osobitú fytocenologickú hodnotu. Podobné porasty s ostricou hrebeinkatou v jaseňovo-jelšovom lužnom lese sa v rámci územia Nízkych Beskýd nikde inde nezachovali, je návrh na zaradenie Kelčianskej jelšiny do chránených území plne opodstatnený.
Okolité lesy sú bohaté na hríby, plávky, jedlé bedle, pečiarky a ďalšie huby. Z ovocných stromov sa po celé stáročia darí najmä jablkám, hruškám, slivkám, orechom a čerešniam.
S dubovo-hrabovými lesmi sú späté srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, veverička, zajac a iné. Z plazov a obojživelníkov je to užovka frkaná a eskulapová, vretenica obyčajná, rosnička ropucha a ďalšie druhy. Z vtákov sú bežné bociany, dudok ďateľ, sojka rozličné druhy sov, a ďalšie. Z dravých vtákov najmä jastrab krahulec, kaňa lesná, sokol.
Jedinečným bohatstvom je výskyt početných minerálnych prameňov. Studená alkalická kyselka, Kelčanmi nazývaná „šťavica“, sa nachádza v upravenom parčíku pred vstupom do obce. Iba niekoľko desiatok metrov východne, za salašom Alpína, sa nachádza sírovodíkovo-metánový prameň, ľudovo nazývaný „švabľouka“. Je, žiaľ, znečistený, neupravenýa takmer zabudnutý. Na výskyt ďalšieho prameňa v chotári obce poukazuje pomenovanie „voňaca“, označujúceho hon a potôčik v lesnom komplexe východne od starého kelčianskeho kostola, ide o vodu so zvláštnou vôňou.
Výsledkom systematického botanického mapovania územia Vranovského okresu je aj návrh zaradiť medzi zákonom chránené územie Kelčiansku jelšinu. Z prírodovednej stránky je to najpozoruhodnejšia lokalita obecného chotára, nachádzajúca sa severovýchodne od Novej Kelče v doline lesného komplexu Šnidárka. Na zamokrených pôdach tadiaľ pretekajúceho potoka v dĺžke 1,5 km tu spolu so záružlím močiarnym, nezábudkou močiarnou a žerušnicou horkou rastie významný druh ostrica hrebienkastá, ktorá týmto lužným porastom jelšín dáva osobitú fytocenologickú hodnotu. Podobné porasty s ostricou hrebeinkatou v jaseňovo-jelšovom lužnom lese sa v rámci územia Nízkych Beskýd nikde inde nezachovali, je návrh na zaradenie Kelčianskej jelšiny do chránených území plne opodstatnený.
Okolité lesy sú bohaté na hríby, plávky, jedlé bedle, pečiarky a ďalšie huby. Z ovocných stromov sa po celé stáročia darí najmä jablkám, hruškám, slivkám, orechom a čerešniam.
S dubovo-hrabovými lesmi sú späté srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, veverička, zajac a iné. Z plazov a obojživelníkov je to užovka frkaná a eskulapová, vretenica obyčajná, rosnička ropucha a ďalšie druhy. Z vtákov sú bežné bociany, dudok ďateľ, sojka rozličné druhy sov, a ďalšie. Z dravých vtákov najmä jastrab krahulec, kaňa lesná, sokol.
Výstavba vodnej nádrže Domaša znamenala obrovský zásah do pôvodného koloritu tejto oblasti. Predovšetkým pozitívne ovplyvnila nielen fyto- ale i zoocenózu. Pribudla skupina vodného vtáctva, niektoré druhy vodných cicavcov, ale novú kvalitu nadobudli najmä ichtyologické pomery, keď k dovtedajším druhom rýb (mreny obyčajnej, jalca, podustvy a ďalším) pribudli z hospodárskeho hľadiska významné druhy, ako kapor, zubač, šťuka, lieň, uhor a niektoré ďalšie.
Tisíce turistov, ktorí počas letnej sezóny navštívili stredisko, oceňovali osobitosti kúta Domaše – ideálne podmienky na rodinné stanovanie, čistotu vody i vzduchu, maximálnu dobu slnečného svitu, blízkosť obce s jej nákupným strediskom, pohostinstvom a reštauráciou, poštou a telefónom, ubytovacími zariadeniami, ale i bohatým minerálnym prameňom. V samotnom stredisku sú možnosti nákupu, občerstvenia, stánok PNS, požičovňa športových potrieb, upravené plážové priestory a od roku 1995 v rámci rekreačného zariadenia Bukózy aj amfiteáter pre kultúrne podujatia, akým i do budúcna budú Domaša show a pod.
Od roku 2012 sú v prevádzke novovybudované sociálne zariadenia, ktoré sú otvorené počas letnej turistickej sezóny v mesiacoch júl a august. Pre rekreantov sú k dispozícii sprchy s teplou vodou, WC a WC pre imobilných občanov a taktiež je k dispozícii pitná voda.
Nová Kelča má výhodnú polohu i pre pešie vychádzky do prekrásnej okolitej prírody, ale široké možnosti poskytujú výlety autom do blízkeho i vzdialeného okolia. Okrem starobylých historických miest, akými sú Vranov nad Topľou a Stropkov, záujem je o zrúcaniny hradu Čičva, o pamätník zavraždených občanov v Tokajíku a o celý rad ďalších prírodných, umeleckohistorických a spoločensko-kultúrnych zaujímavostí.
